AKO ODOBRAŤ VČELÁM PLÁSTY S MEDOM? Drvivá väčšina včelárov chová včely kvôli medu, ktorý im včely donesú. Teda včely si med pripravujú pre seba, ale včelár má zvyčajne iný názor. Neustále netrpezlivo nazerá do medníka a hodnotí stav ukladaného medu aby mohol roztočiť konečne medomet. Ako včely „vyrábajú“ med ? Včely zberajú a nosia hlavne nektár, ten má obyčajne 60-80%vody. Pri zbere, ale hlavne cestou do úľa pridávajú lietavky k nektáru trochu riedkeho výlučku hltanových žliaz s obsahom invertázy, ktorá urýchľuje rozklad sacharidov na glukózu (známa ako hroznový cukor) a fruktózu (známa ako ovocný cukor). Čo sa deje s nektárom, ktorý priniesla včela lietavka do úľa? Lietavka, ako náhle vojde do úľa odovzdá prinesený nektár mladuške. Väčšinou však nektár od lietavky preberá niekoľko (tri a viac) mladušiek súčasne. Úľové včely spracúvajú nektár na med, hovoríme o procese zrenia medu. Prebiehajú v ňom zmeny fyzikálne - zahusťovanie nektáru a chemické pokračuje inverzia sacharózy na jednoduché cukry. Zahusťovanie nektáru prebieha odparovaním. Úľová včela, ktorá prijala nektár od lietavky, ho opakovane vytlačí v malej kvapke zo svojho medného váčku na ústne ústrojenstvo, kde prebieha rýchle odparovanie vody z nafúknutej kvapky. Kvapku odoberie iná mladuška a znovu ju „nafúkne“ pre kolegyňu. Týmto spôsobom sa včelám podarí nektár zahustiť do štádia že obsahuje menej ako 40% vody. Túto fázu nazývame aktívna, potom včela čiastočne zahustený nektár uloží v kvapkách na stenu bunky alebo ako tenký film na dno bunky. Tak včely zaplní bunky väčšinou z 1/4 až z 1/3. V bunkách potom prebieha pasívne fáza zahusťovanie nektáru, ktorá trvá 1 až 3 dni. Dĺžka tejto fázy závisí od koncentrácie nektáru pri prvom uložení do buniek, od naplnenosti buniek a od množstva pohybujúceho sa vzduchu medzi plástami, pričom to je dané silou včelstva a miestom v súšach. Táto odparovacia metóda je podložená presnými pozorovaniami a meraniami. Nektár zahustený na med, v ktorom je 20 a menej percent vody, včely z buniek, kde prebiehalo pasívne zahusťovanie, premiestňujú do plástov vo vyššej časti úľov, tam ním dopĺňajú bunky a viečkujú ich nepriedušne voskom. Výnimočne, ak včely nemajú dostatok miesta v súšach a je málo mladušiek, môže sa stať že med uložený a zaviečkovaný v bunkách plástu má viac ako 20% vody. Kedy sú teda plásty v medníku vhodné na vytáčanie? Včelári na túto otázku majú jednoduchú odpoveď – „Vtedy keď je väčšina buniek zaviečkovaná (1/2 až 2/3) alebo je zaviečkovaná aspoň 1/3 plástu ale ak prudko plástom trhneme vo vodorovnej polohe z nezaviečkovaných buniek med nestrieka“. Takáto skúška, hoci je len orientačná, mne osobne vždy postačovala, ale včelár by mal pamätať hlavne pri prekladaní plodu nad mriežku, že v bunkách po poslednom liahnucom sa plode môže ten nektár byť skutočne riedky, čerstvo nanosený. Na druhej strane včely bunky viečkujú, keď sú plné, keď nie sú, tak neviečkujú. Teda ak má rovnako silné včelstvo viacej priestoru, tak nemusí celkom naplniť bunky a neviečkuje. To ale neznamená, že sa ten med nedá točiť, aj nezaviečkovaný môže byť zrelý. . Práve vtedy sa u nerozhodných včelárov môže uplatniť technika - teda refraktometer, ukáže či je možné točiť aj nezaviečkovaný med. Nie je potrebné merať každý rámik, môj kamarát v pár úľoch zmeria v medníku plást v strede medníka a na oboch krajoch (druhé od steny), ak priemer vyhovuje, točí celú včelnicu. Iný priateľ pár dní pred vytáčaním založí pod medník materskú mriežku (tú hrubú, plastovú, ktorú včely nemilujú) a včely obvykle na to reagujú tak, že prestanú nosiť nad mriežku a zanášajú nádstavok pod mriežkou. V medníku tak nemá nezahustený nektár a po vytočení kvalitného medu mriežky znovu vyberie a včely nosia do medníka. Včely vedia ako treba med zahustiť, ale pri intenzívnejšej znáške (a pri vlhkejšom počasí, ktoré je pre takúto znášku ideálne) či nedostatku miesta na „sušenie“ medu sa môže stať že zaviečkujú zaplnené bunky aj keď med má viac ako 20% vody (vraj aj 23%!) a naopak, dokážu pri dostatku miesta, času a včiel zahustiť med aj pod 15% bez toho aby bol zaviečkovaný (ak znáška prestala a nemajú z čoho bunky doplniť). Včelár by tú hustotu medu nemal veľmi prežívať, nakoniec med sa zmieša v medomete, rôzne rámiky, rôzne včelstvá a dôležité je % v konečnom mede, vytekajúcom z medometu. Ak med plníme do malých 1 kg pohárov nevadí im ani 21% ale med s takouto vlhkosťou ponechaný vo veľkých nádobách môže na hladine skvasiť. Tiež nie je dobre ak točíme zmesku repky a agátu, kde repka skryštalizuje a do zvyšku agátového medu sa môže „vytlačiť“ viac vody ako 20% a môžu vzniknúť problémy. Veľa včelárov má refraktomer, ale meria len vytočený med. Takto namerané % vody má skutočne výpovednú hodnotu. Všetci vieme, že smernica 2001/110/ES z 20. 11. 2001 o mede stanovuje obsah vody v mede na maximálne 20% (vresový 23%). Naša prísnejšia norma Slovenský med určuje obsah vody v mede na maximálne 18%. Takže ak je obsah vody do tých 20%, med je OK . Ak nemáte refraktometer a chcete vedieť koľko percent vody má med od vašich včielok zvážte presne jeden liter a porovnajte s touto tabuľkou: Obsah vody – hmotnosť jedného litra medu pri 20°C 14 % – 1,4404 kg 15 % – 1,4350 kg 16 % – 1,4295 kg 17 % – 1,4237 kg 18 % – 1,4171 kg 19 % – 1,4101 kg 20 % – 1,4027 kg 21 % – 1,3950 kg Existuje skupina zákazníkov, ktorí by však med s obsahom 18-20% vody nekúpili, považujú ho za riedky, vraj im steká z lyžičky a vyžadujú cca 16%! Veľkovčelári preto po medobraní často med „dosúšajú“ na špeciálnych zariadeniach. Podľa môjho názoru, takto „upravený“ med okrem vody stratí aj časť aromatických látok ktoré robia med medom. Toto je ešte možno legálne, ale oveľa viac nebezpečné je, ak včelár v snahe dosiahnuť jednodruhové medy, vytáča nie podľa včiel, ale berie med predtým ako ho stihnú „dokončiť“. To že včelár potom percento vody v takomto „produkte“ zníži ešte z neho med neurobí! Podľa oficiálneho stanoviska organizácie APIMONDIA je „vytáčanie nezrelého medu, ktorý sa ďalej aktívne dosúša prostredníctvom vákuových sušičiek, príp. iných technických zariadení“ považované za „falšovanie medu!“ Med nie je problém nechať v medníku dlhšie aby „dozrel“, ale keď má potrebné hodnoty prečo ho nevytočiť? Nakoniec včelár má málokedy toľko súšov, aby mohol pri repke čakať až do zaviečkovania všetkých plástov a na agát podstavovať ďalšie medníky. Niekedy ani to nie je riešením, lebo sa môže stať, že pod medníky stále prikladá nad plodisko nové nadstavky a repka v horných medníkoch začne v rohoch plástov kryštalizovať. Preto rozhodnutie kedy točiť netreba podceňovať, inak sa môže stať, že sa med nakoniec nebude dať vytočiť alebo včely sa pre „nadbytok“ zásob vyroja. Ako zbaviť medové plásty včiel? Medobranie, najkrajší čas pre včelára je nutne sprevádzaný tým, že je potrebné aby včely opustili medové zásoby, ktoré si pre seba nanosili do zásoby. Už dávno sa včely kvôli medu nelikvidujú, rozoberateľné dielo umožňuje zaviečkované rámiky s medom vybrať a úľa a jediný problém je, ako ich zbaviť včiel. U nás nikdy nebola rozšírená metóda vyháňania včiel z medníka pomocou „navoňaných“ plachtičiek a vždy sa „ometalo“, teda plásty s medom sa vyberú z medníka a včely sa trpezlivo ometajú z medného plástu husím brkom alebo zmetáčikom, až je plást bez včiel a môže sa odložiť na vytáčanie. Je dobre pred začiatkom ometania rámikom prudko trhnúť, alebo po hornej latke buchnúť zovretou päsťou – veľká časť včiel spadne z plástu bez ometania. Potom sa vyberie druhý plást a znovu sa ometá a tak sa pokračuje v celom medníku a na celej včelnici. Dlhoroční včelári majú v ometaní , takú prax, že túto metódu používajú u desiatok rodín na včelnici a medobranie je pomerne rýchle. Na základe skúseností sa už len rieši kvalita vlasu na metličke a miesto ometania – do úľa, pred úľ či cez smyk do nádoby: a.)Ometanie včiel z medných plástov „do úľa“ Tento spôsob používajú včelári, ktorí nemajú založenú materskú mriežku, alebo vyberajú nejaký krajný plást medu s plodiska. Cieľom je zabezpečiť, aby včelár neriskoval stratu matky. Nevýhodou tohto spôsobu ometenia do medníka je, že včely znovu vyliezajú na plásty s medom a niekoľkokrát zmetená včela sa dokáže nakúriť a potom včelár musí používať ochranný odev (pokiaľ teda nefilmuje video na internetové diskusie, vtedy sa tvári, akože „nič“...) b.)Ometanie včiel z medných plástov pred úľ Keď má včelár založenú materskú mriežku, potom je matka v plodisku a plásty z medníka môže včelár smelo striasať a ometať pred úľ. Mladušky tak prídu do kontaktu so smetáčikom len raz, chvíľu im trvá kým sa dostanú do úľa a a to už je medník prázdny. Nevýhodou tohto spôsobu je, že včely môžu začať vyvádzať, hlavne pri poslednom letnom vytáčaní a okolo včelára sa môžu vznášať mraky včiel. c.)Ometanie včiel z medných plástov cez smyk do nádoby Tento spôsob je vhodný aj pre „slabšie povahy“, medobranie prebieha relatívne pokojne, včely s medníka sa ometajú cez špeciálny smyk (akoby veľký lievik) do nádoby, z ktorej sa po skončemní ometania vysypú do úľa. Kto chce ometať, mal by to robiť takto. Strojové ometanie Včelári s väčším počtom rodín by sa však „umetličkovali“ a preto na ometanie používajú mechanické ometače. Jedná sa o dva rotujúce valce (kefy) medzi ktoré zasúva včelár plást s medom a pobehujúcimi včelami. Pri pohybe dolu a hore je väčšina včiel ometená a skončia v nádobe pod kefami, Nakoniec sa včely, podobne ako pri použití smyku, z tej nádoby vysypú rovno do úľa. Ometanie ide rýchle, len včielky sú trochu viac „oplieskané“ ako keď včelár používa husie brko. Ometače obyčajne fungujú na 12V a teda s autobatériou je možné pracovať na každom stanovišti. Vyfukovanie včiel z medníkov Veľkovčelári, ktorí chovajú včely v nízkych medníkoch (a majú založené materské mriežky) jednoducho medník otočia o 90 stupňov a včely z neho vyfúknu stlačeným vzduchom. Bez rozoberania, bez vyťahovania rámikov, celý medník môžu hneď nakladať na odvoz do medárne s medometom. Včely možno vyfukovať rovno pred úľ, alebo sa na plodisko položí prázdny nadstavok, naň speciálne konštruovaný sitový lapač a včely padajú do úľa. Stlačený vzduch včielky trochu oplieska a tiež kto už včely ometal, vie ako sa vedia na rámiku „skryť“ , preto ofúkané plásty nejaké včielky zo sebou nesú, ale na to už majú včelári finty, či už vypúšťanie včiel v aute, alebo cez okná medárne. ODVČELENIE MEDNÍKOV POMOCOU VÝKLZOV Pri použití výklzov sa pod medník vloží medzidno s otvorom v strede, ktorý včelám túžiacim po matke umožní cez plastový výklz opustiť medník a dostať sa k matke v plodisku. Cesta späť je komplikovanejšia a včely radšej zostanú mimo medníka. Plastový výklz je potrebné ho upevniť na sololitovú dosku o rozmere používaného úľa, pričom na nej v strede treba urobiť otvor (60-80 mm) a po obvode nabiť latky. Zo strany od plodiska, kde je samotný výklz by mali mať latôčky okolo 30 mm, z hornej strany od medníka je výhodne nabiť latôčky o hrúbke 5-8 mm. Väčšina včelárov u nás výklzy nepoužíva ba ani nikdy neuvažovala o použití výklzov, pretože sa o nich traduje niekoľko negatív. Každá včelárska kniha píše, že med pri ich použití zachladne a ťažko sa vytáča, včelári tiež často argumentujú, že výklzy nefungujú, upchajú ich trúdy, viac roboty lebo treba medník dvakrát skladať, v medníku nesmie byť plod, treba skladovať ďalšiu „haraburdu“ a podobne. Musím na základe svojich skúseností polemizovať s tvrdeniami, ktoré mi pripomínajú yetiho, hovoria o ňom ľudia, ktorí ho nevideli a o výklzoch často hovoria odmietavo včelári, ktorí ich nikdy nepoužili. Teda aké mám skúsenosti ja? Používam plastové výklzy podľa sily rodiny (počtu medníkov), s dvoma, ôsmimi alebo 16 lúčmi, ktorými včely medník opustia (viď foto) a moje tvrdenia sa dotýkajú ich , nie iných typov výklzov (kútové, kruhové a pod.). • Pri použití výklzov mi med nikdy v plástoch nezatuhol a vytáčanie bolo bez problémov! Výklz je založený obyčajne len 24 hodín a treba si to skúsiť a nakoniec ak náhodou niekto nevytočí plásty úplne „dosucha“, je to tragédia? Včielky takéto plásty milujú! • Počas mnohoročného používania výklzov mi nikdy trúdy výklz neupchali Dokonca ani v rodinách, kde som skúšal protirojovú metódu LBV a tam bolo trúdov požehnane. Trúdy jednoducho zostanú v medníku a treba ich odstrániť. Ja si pri odoberaní medových plástov, vopred odkryjem vrchnáky na úľoch, trúdy zlákané svetlom sa zhromaždia pod stropnou fóliou a keď ich úľ „príde na rad“, odoberiem fóliu a trúdy vyletia samé. Najjednoduchšie je to v rodinách kde včelár používa materskú mriežku, tam v medníku žiadne trúdy nie sú a po založení výklzov sú plásty s medom „opustené“, teda bez akýchkoľvek obyvateľov úľa. • Ak je v medníku plod, včely ho úplne neopustia, zostanú pri ňom. Nevčelárim systémom prekladania plodových plástov do medníka a tak takýto problém nemávam, ale kto tak robí, mal by si skontrolovať či je plod vyliahnutý. Ak v medníku sú plásty na ktorých je plod, má včelár dve možnosti, buď plod zloží do plodiska výmenou za plásty s medom alebo jednoducho vyberie len medové plásty bez plodu do prázdneho nadstavku (aj so včelami, bez ometania!), výklz sa položí na pôvodný medník v ktorom je plod, na výklz sa dá tento nový nadstavok v ktorom sú plásty s medom a včely ho do druhého dňa opustia. Plásty s medom a bez včiel sa odoberú, vytočia a vrátia do pôvodného medníka. • Skladovanie výklzov je nie problém Napríklad včelár, ktorý používa 50 výklzov potrebuje na zimu v sklade miesto pre jeden „štôs“ vysoký 2 metre. Ak včelnice vytáča postupne, tak s týmto množstvom výklzov obhospodári 200 rodín bez problémov. Okrem toho medzidno je univerzálne, ak sa výklz upevní o sololit pomocou drevených „obrtlíkov“, po medobraní možno výklzy troma pohybmi demontovať a máte k dispozícii medzidná na jesenné kŕmenie včelstiev pomocou sklenených pohárov s presakujúcimi viečkami, alebo tam vsuniete kúsok sololitu, prekryjete otvor a máte medzidno na odloženec či preleták. Jediné negatívum použitia výklzov je že včelnicu treba navštíviť včelnicu dvakrát. Je potrebné ráno, keďže včely donesenú sladinu cez noc zahustili, odložiť medník (alebo dva, či tri), na plodisko položiť výklz a medník(y) vrátiť na svoje miesto. Na druhý deň pri ďaľšej návšteve sú plásty s medom bez včiel a vy ich jednoducho vyberáte s medníka a ukladáte ich do transportnej debničky, alebo zoberiete celý medník a odnesiete k medometu. Kto neverí nech skúsi! Čas, ktorý včelár „stratí“ zakladaním výklzov rozhodne ušetrí na druhý deň, keď plásty s medom nemusí ometať, len ich jednoducho zloží z včiel a odvezie. Ak má dostatok nadstavkov a súší, tak môže položiť pod výklz, medzi medník a plodisko jeden nadstavok so súšami a potom nemusí vytočené plásty s medárne nosiť späť v ten deň, ani v ďalšie dni ale až keď bude mať potrebu úľom pridať ďalší medník. Na druhej strane majú výklzy rôzne použitie, používam ich aj ak chcem bez ometania plástov zmenšiť počet nadstavkov v úľovej zostave (napríklad u vyrojeného včelstva), alebo ak nie je plod a chcem zistiť či je v úli matka. Nepatrím totiž k tým včelárom, ktorí pri každom otvorení úľa musia pozdraviť matku zoči-voči, nehľadám ju, založím výklz a ak sa včielky stiahnu dolu k matke tak tam je. Tiež z toho, či začnú pod výklzom včely stavať za tých 24 hodín miniplásty, usudzujem na pokračujúcu znáškovú situáciu či chuť stavať nové dielo. Jednoducho väčšina včelárov, ktorí výklzy skúsili, si ich pochvaľuje a nie sú to len hobby včelári. Chcelo by to možno zakončiť veľkolepým vyhlásením typu „kto raz skúsi výklz už ináč odvčelovať medník nebude“. Nemôžem tak urobiť, pretože pri včelách, ako všetci vieme nič neplatí na sto percent, ale ja už ináč med včelám neodoberám len pomocou výklzov a ja aj včely sme spokojní. MLM Ak nízkonástavkový včelár nepoužíva materskú mriežku môže sa stať, že v niektorom z nižšie položených medníkov sú v strede plásty s plodom. Včelár by mal medníky prekontrolovať a plásty s plodom zložiť pod výklz. Ak je včelár lenivý, alebo nemá čas tak to urobí ako ja, založí výklz pod každý medník v zostave. Na druhý deň odoberie plásty s medom bez včiel, obyčajne sú medníky opustené ale ak niekde včely zostanú, tak odoberie pri ďalšom medobraní po vyliahnutí plodu.